Rozhovor s Martinom Březíkom, aktuálnym majstrom Českej republiky v rally v triede produkčných vozidiel.
So spolujazdcom Marekom Omelkom ste majstrami Českej republiky v triede produkčných vozidiel pre rok 2017, na Barum Czech Rally Zlín ste v triede 3 získali cenu za 2. najdlhší skok v súťaži VP Racing JUMP a aj cenu FAIR PLAY za pomoc posádke Vojtěch Štajf a Marcela Skácelová. Ako teda hodnotíš Barumku 2017?
Barumka je pre mňa domácim pretekom, bývam tu a každý rok sa na ňu s Marekom veľmi tešíme. Tento rok sme do prípravy dali naozaj všetko. Investovali sme do auta, mali sme výborný tím a trochu nám pomohli aj súperi, keď Kopáček musel odstúpiť kvôli technickým problémom. Išlo sa veľmi rýchle tempo, ale nakoniec sa nám podarilo zvíťaziť bez väčších problémov. Vojtecha Štajfa mi bolo naozaj ľúto, pretože jazdil veľmi dobre. Najdôležitejšie je, že sa nikto nezranil. Trofej FAIR PLAY ma úprimne prekvapila.
Ako si bol spokojný s autom na Barumke? Svoje Mitsubishi Evo IX už dobre poznáš, je na ňom stále čo vylepšovať?
Myslím si, že na ňom už nie je čo vylepšovať. Elektronika a technika sú nastavené optimálne pre môj štýl jazdy. Rozhodujúca je vždy príprava, aby diferenciály, prevodovka, poloosy boli 100% pripravené a vydržali záťaž počas pretekov. Vilda Lovecký a jeho Locar service odviedli výbornú prácu.
Pred rokom si Barumku nedošiel kvôli problémom s benzínom. Bolo tentokrát všetko v poriadku?
Áno vlani sme boli diskvalifikovaní, pretože použité palivo nevyhovovalo reguláciám FIA. Tentokrát sme už nič neriskovali a tankovali sme VP Racing Fuels R5 od oficiálneho distribútora oils4cars. Po preteku nám opäť odoberali vzorky a benzín bol v poriadku.
Prvýkrát si v Zlíne štartoval už v roku 1998. Ako sa odvtedy zmenila Barumka?
Pre posádku je najväčší rozdiel v tom, že Barumka sa predtým išla iba 2 dni, v piatok a sobotu. Štartovalo sa v piatok poobede a jazdilo sa do polnoci. V sobotu sme štartovali ráno a končili sme o šiestej večer. Každým rokom pribúdajú zahraničné posádky a šikovní mladí jazdci, takže úroveň sa neustále zvyšuje. Podľa slov zahraničných pilotov je dnes Barumka jedným z najlepších pretekov v rámci FIA ERC - European Rally Championship.
Bola to tvoja prvá sezóna vo farbách červených mravcov. Aké boli tvoje očakávania?
Spolupráca s červenými mravcami bola perfektná, k tomu ani nie je viac čo dodať. Vo farbách ČERVENÉ MRAVCE rally team-u som jazdil Agrotec Petronas Syntium Rally Hustopeče, Rally Bohemia a Barum Czech Rally Zlín a všade som zvíťazil, takže celý tím fungoval výborne.
Aké máš plány do budúcej sezóny?
Plánovanie je v rally mimoriadne ťažké, pretože všetko závisí od financií. Ak by sa nám podarilo nájsť vhodných partnerov, tak by sme radi prešli do R5. Ak sa to nepodarí, tak sa nič nestane a pôjdeme aj budúcu sezónu s Mitsubishi. Je to stále veľmi rýchle auto, ktoré si vyžaduje 100% sústredenie a nasadenie. Človek v ňom musí byť veľmi opatrný.
Syn Adam s Peugeotom 208 R2 ti už dýcha na krk. Na Barumke skončil v triede tretí v rámci MČR. Chcel si, aby bol pretekárom?
Má k tomu blízko, keďže jazdím aj ja. Je šikovný a vyzerá to tak, že raz bude lepší ako ja (smiech). Prvýkrát štartoval na Mikuláš Zaremba Rally Slušovice v roku 2015, ešte na Honde Civic Vti, v roku 2016 jazdil s autom Opel Adam a koncom roka prešiel na Peugeot 208 R2. V prvom tohtoročnom preteku Ageus Rallysprint Kopná ho vyradila elektronika, ale Rally Vyškov už išiel dobre. Adam má rýchlosť v krvi a ešte donedávna sa venoval zjazdom na horských bicykloch. Z pódia na Barumke sme mali veľkú radosť a som na neho veľmi hrdý.
Fanúšikom ČERVENÉ MRAVCE rally team-u si na Barumku priniesol koláčiky zo svojej pekárne. Koľko sa ich zjedlo?
Bolo ich určite viac ako 1000. Ani sme ich nestihli presne spočítať. V servise sme mali množstvo fanúšikov. Ak by sme ich napiekli aj dvakrát toľko, zjedli by sa všetky.
Ako ste s Marekom oslávili titul?
Ešte sme to nestihli osláviť. Pre istotu sme čakali sme na výsledky odberu paliva (hovorí s úsmevom). Ale oslava určite bude!
Kedy si začal s pretekaním?
Začal som ihneď ako som dostal vodičák v roku 1984, mal som vtedy 18 rokov. V tom čase sa jazdila Rallye Valašská Zima a týždeň pred pretekmi sa vždy konala aj amatérska súťaž Ve stopě Valašské zimy, ktorá funguje dodnes. Začínal som s civilným autom bez rámu, bola to Škoda 1100 MB. Svoj prvý pretek s Feliciou 1,3 N1, čo bolo už autom s rámom, som išiel v roku 1997. Bol to 5. Rallysprint Kopná, posledný závod sezóny.
Pretekanie berieš ako hobby, ale vo svojej triede si dosiahol maximum. Máš ešte nejaký nenaplnený rally sen, alebo cieľ?
Áno, beriem to ako hobby, pretože nie som profesionálny pilot a neživím sa tým. Ale do pretekania dávam maximum. Mojím dosiahnuteľným snom je ísť Barumku s autom R5.
Aký je tvoj najsilnejší zážitok z rally?
Mám to ešte čerstvo v pamäti. Jednoznačne to boli Majstrovstvá sveta vo Fínsku. Tie nové WRC-čka fungujú neskutočne a sú neuveriteľne rýchle. Ako divák som stál tesne pri trati a vychutnával som si atmosféru. Aj u nás by sa to mohli vrátiť do starých koľají, aby boli divácke miesta atraktívnejšie a diváci by sa mohli dostať bližšie k autám. Na druhej strane treba povedať, že diváci vo Fínsku boli síce blízko, ale boli veľmi disciplinovaní a vyberali si bezpečné miesta.
Kto bol v začiatkoch tvojím pretekárskym idolom? Kto mal najvýraznejší vplyv na tvoju kariéru?
To je ťažká otázka. Nespomínam si, že by som niekedy mal pretekárske idoly. Vyrastal som v Zlíne, kde sme mali každý rok veľkú rally. A zrejme Barumka samotná bola mojím idolom. Už ako malý chlapec som sa chodieval pozerať na všetky tie rýchle autá.
Sleduješ niektorého z aktuálnych svetových jazdcov?
Nemám vyložene svojho obľúbeného jazdca. Páči sa mi Jari-Matti Latvala, Juho Hänninen, či Sébastien Ogier.
Spomínaš si na svoje šoférsky najzábavnejšie auto? Či už pretekárske, alebo civilné.
Mal som možnosť vyskúšať si množstvo pretekárskych aj civilných áut, ale najviac som si užil práve Mitsubishi Lancer EVO 7, 8, 9. Je ale pravdou, že Subaru som nikdy nemal.
Akú najdôležitejšiu radu by si dal začínajúcim pretekárom?
Aby trénovali iba na bezpečných miestach a nikdy nie v premávke. Aby sa snažili ísť rýchlo, ale vždy s rozvahou. Každý pretekár potrebuje čas, aby zbieral skúsenosti, bez nich to nepôjde.
Každý, kto si skúsil jazdu v pretekárskom aute vie, že automobilový pretekár musí mať výbornú kondičku. Cvičíš a upravuješ si pred pretekmi stravu? Máš špeciálnu mentálnu prípravu?
Nemám žiadnu špeciálnu prípravu (smiech). Často jazdím na bicykli a hrávam golf, pri ktorom sa prejdem a vyčistím si hlavu. Ak by som bol mladší, tak sa kondičkou zaoberám dôkladnejšie. Začínajúci jazdci, ktorí to s pretekaním myslia vážne, by kondičnú prípravu nemali podceňovať, pretože konkurencia je dnes veľmi silná.
V čom sú najväčšie rozdiely medzi tvojím civilným autom a súťažným Mitsubishi Evo IX?
Najciteľnejšie rozdiely sú v tlmičoch a brzdách, tie sa s civilnými autami nedajú porovnať. Veľmi dôležité sú pneumatiky, diferenciál a prevodovka. Motor môže byť sériový, ten funguje dobre. Je ale priškrtený restriktorom, takže musíme prispôsobiť elektroniku, aby sme z neho dostali maximum. Auto musí fungovať dobre ako celok, preto je na mechanikoch aby ho poskladali tak, aby vydržalo aj niekoľkodňové náročné preteky.
Ak s niekým ideš v civilnom aute ako spolujazdec, je nervózny z toho, že pri ňom sedí majster ČR v rally?
To ja neviem, ale dúfam že nie (smiech). Teda aspoň moji kamaráti určite nie sú. Každý máme svoj štýl jazdy. Ak je to už ale veľmi zlé, tak by som si najradšej sadol za volant ja (smiech).
Aké pocity prežívaš počas rýchlostnej skúšky?
To je dobrá otázka, či má človek čas vnímať nejaké pocity. Maximálne sa sústredím na jazdu, počúvam Marekov diktát a snažím sa ísť čo najrýchlejšie. Pred jazdou sa potrebujem ukľudniť, aby som bol sústredený.
A ako to vníma tvoja manželka? Navyše teraz, keď už jazdí aj syn Adam.
Asi jej to trošku vadí, ale myslím si, že sa s tým už zmierila. Vie, že nie som žiadny blázon. S Adamom je to horšie, ale upokojujeme ju tým, že sa snaží jazdiť bezpečne a zbytočne neriskuje.
Túto otázku konkurencia preskočí. Aké je tajomstvo rýchlej jazdy?
Držať plný plyn (smiech). Na záver by som ešte všetkým fanúšikom ČERVENÉ MRAVCE rally team-u rád srdečne poďakoval za fandenie. Boli naozaj úžasní a mám radosť z toho, že sme si spoločne užili víťazný záver tejto krásnej sezóny.